medved
Vzhľad
Medveď hnedý je veľké, silne stavané zviera. Jeho poznávacím znakom je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Aj keď medzi pohlaviami je minimálny rozdiel v dĺžke tela, samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Končatiny majú zakončené silnými pazúrmi.
[upraviť] Veľkosť
- Dĺžka až 2 metre
- Výška v kohútiku 1,3 metra
- Hmotnosť od 80 až do 400 kg (grizly až 700 kg)
[upraviť] Sfarbenie
Medveď hnedý má hustú srsť najčastejšie hnedej farby, ktorá však môže mať odtiene červenej, čiernej či striebristej farby.
[upraviť] Rozšírenie
[upraviť] Svet
Medveď hnedý pôvodne obýval celú Európu, Áziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, v Rusku, v Karpatoch, v Alpách, v Kanade a v USA – predovšetkým na Aljaške.
[upraviť] Slovensko
Populácia medveďa hnedého vďaka svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Najpočetnejšie stavy medveďov hnedých sú v lesoch v pohoriach Malej Fatry, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Západných a Vysokých Tatier a Poľany.[1] V poslednej dobe sa však kvôli nedostatku potravy medvede hnedé presúvajú na juh, spozorované boli napríklad v Prievidzi[2] a Lučenci[3]
Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 – 850 jedincov.[1] Niektoré jedince migrujú aj na Moravu a do Poľska.
Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia.
[upraviť] Život medveďa
Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 – 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie.
Medvede vychádzajú z brlohu vo februári až apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa v máji až júli.
V januári vrhne medvedica v brlohu 1 až 3, výnimočne 4 až 5 mláďat. Tie potom zostávajú s medvedicou 1,5 až 2,5 roka.[1]
Medveď sa do brlohu na zimný spánok ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Zo spánku sa však občas môže prebudiť.
Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80 – 90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy.
Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok.
[upraviť] Poddruhy medveďa hnedého
Medveď hnedý je boreálny cirkumpolárny druh – vyskytuje sa na všetkých zemepisných dĺžkach severnej pologule. Jednotlivé geografické populácie sa označujú ako poddruhy:
- Ursus arctos arctos – medveď hnedý európsky
- Ursus arctos californicus – medveď hnedý kalifornský
- Ursus arctos crowtheri – medveď hnedý atlaský (severná Afrika)
- Ursus arctos horribilis – medveď hnedý grizly (Kanada a USA)
- Ursus arctos isabellinus – medveď hnedý himalájsky (Nepál a severná India)
- Ursus arctos middendorffi – medveď hnedý kodiak (Aljaška)
- Ursus arctos nelsoni – medveď hnedý mexický (Mexiko)
- Ursus arctos pruinosus – medveď hnedý tibetský (Tibet)
- Ursus arctos yesoensis – medveď hnedý japonský (ostrov Hokkaido, Japonsko)
- Ursus arctos beringianus – medveď hnedý sibírsky/kamčatský (Sibír)
- Ursus arctos syriacus – medveď hnedý sýrsky (Blízky východ)
- Ursus arctos gobiensis – medveď hnedý gobijský (Mongols